Stav: UNC/N. Rozmer:147x67mm, série A01, 12, 16, 17, 19. V pravom poli dominuje portrét Klementa Gottwalda. Meno "KLEMENT GOTTWALD" a letopočty narodenia a úmrtia "1896-1953" sú vpravo od portrétu. Na rube Hradčany s malostranskými mosteckými vežami. Autor: Albín Brunovský, rytec Bohumil Šneider, Miloš Ondráček. Tlačiareň: STÁTNÍ TISKÁRNA CENIN, PRAHA. V obehu od 1.10.1989.
"Gottwaldowská" stokoruna prestala platiť 31.12.1990, ale málokto ju dovtedy akceptoval. Veľa týchto bankoviek bolo poškodených rôznymi úpravami, kresbami alebo prepichovaním. Podnes si ľudia pamätajú nielen ústredný portrét, ale aj výraznú zelenú farbu. Je však pravda, že rubová strana s panorámou Malej strany a Pražského hradu bola vydarená ako výtvarne, tak aj ryteckým prevedením.
Obrázok slúži len na ilustráciu!
Klement Gottwald (23. november 1896, Dědice – † 14. marec 1953, Praha) bol česko-slovenský politik a prvý komunistický prezident Česko-Slovenska. Bol verným nasledovníkom Josifa Vissarionoviča Stalina. Presadil príklon politiky Komunistickej strany Československa (KSČ) počas Prvej česko-slovenskej republiky k politike Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ) – tzv. boľševizáciu strany. Po roku 1945 využil priaznivé okolnosti a dostal komunistickú stranu do vlády. Vo februári 1948 sa pod jeho vedením uskutočnil úspešný komunistický puč. Svojou bezohľadnosťou a dôslednosťou sa mu podarilo úspešne demontovať fungujúci demokratický systém a nastoliť diktatúru jednej strany. Obdobie komunistického diktátu trvalo viac ako 40 rokov. To však už boli na čele strany a štátu jeho nasledovníci. Klement Gottwald zomrel v roku 1953, iba o niekoľko dní prežil svoj veľký vzor, Josifa Vissarionoviča Stalina.
Česko-Slovensko (často písané aj ako Československo, čo je český a do roku 1990 aj slovenský pravopis a v súčasnosti je v rozpore s PSP a KSSJ]) bol štát v strednej Európe v rokoch 1918 – 1992 (de facto okrem rokov 1939 – 1945) na území dnešného Česka a Slovenska a do roku 1945 aj na území Zakarpatskej Ukrajiny a na menších územiach dnešného Poľska. Vznikol ako jedna z nástupníckych krajín Rakúsko-Uhorska.
Koruna česko-slovenská (súdobé písanie do roku 1991 väčšinu času koruna československá; v období prvej republiky bola oficiálna skratka Kč, potom od roku 1945 Kčs) bola mena, ktorá platila v Česko-Slovensku od roku 1918. Koruna sa ďalej delila na 100 halierov. Spočiatku existovali aj halierové mince, no s postupujúcim rastom cenovej hladiny najdrobnejšie mince postupne mizli. K roku 1992 už najmenšou platnou mincou bol desaťhaliernik. Po rozdelení Česko-Slovenska v roku 1993 na Česko a Slovensko bola rozdelená aj mena na českú korunu a slovenskú korunu.
Česko-slovenská koruna bola ustanovená zákonom č. 84 z 25. februára 1919. Na jeho základe boli medzi 3. až 19. marcom 1919 stiahnuté a okolkované rakúsko-uhorské bankovky, ktoré boli postupne až do júla 1920 vymieňané za nové česko-slovenské bankovky. Po druhej svetovej vojne bola 1. novembera 1945 prevedená menová reforma, ktorá riešila problém, že na území Česko-Slovenska kolovalo príliš mnoho platidiel okrem piatich mien (protektorátna, ríšskonemecká, slovenská, maďarská a poľská) i rôzne vojenské poukážky. Ďalšia menová reforma prišla k 1. júnu 1953. Nová česko-slovenská koruna bola vymieňaná v pomere 1:5 u súm do 1500 (starých) Kčs, vyššie sumy boli vymieňané v pomere 1:50. 1. januára 1993 došlo k rozdeleniu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na dva samostatné štáty a k 8. februáru 1993 prebehla menová odluka, ktorou česko-slovenská koruna zanikla.
