- Hyperinflácia v Nemecku 1918 - 1924

Nemecká hyperinflácia po 1. svetovej vojne bola jednou z najhorších v nedávnej histórii.
Kurz nemeckej marky k doláru klesol z 4,2 na začiatku 1. svetovej vojny na 8,91 na konci vojny, avšak povinnosť platiť rozsiahle vojnové reparácie spôsobili v Nemecku hospodársky kolaps, ktorý zapríčinil, že kurz sa vyšplhal na 4.200.000.000.000 mariek za 1 dolár na konci roka 1923. Miera inflácie sa pohybovala na úrovni 3250000 % mesačne. Stopäťdesiatmiliardový vojnový dlh v markách predstavoval po hyperinflácii menšiu hodnotu ako jeden kilogram masla! Ceny za základné komodity sa zdvojnásobili približne každé dva dni. Mena sa stala bezcennou a deti sa hrali s bankovkami namiesto kociek. Cena kilogramu masla sa vyšplhala na 6 biliónov mariek (šesťtisíc miliárd).

<

Počas hyperinflácie bolo lacnejšie spáliť zväzok bankoviek v kachliach ako za ne kúpiť palivové drevo. V polovici roku 1923 boli robotníci vyplácaní až 3x denne. Ich manželky prichádzali za nimi do práce vziať peniaze a ponáhlali sa do obchodu, rýchlo vymeniť bankovky za tovar. Žiaľ regále obchodov v tých časoch často zívali prázdnotou. Obchodníci často buď nezohnali tovar, alebo ho nestihli dostatočne rýchlo vymeniť za utŕženú hotovosť. Poľnohospodári odmietali posielať svoje produkty do mesta a meniť ich za bezcenné papiere.

Potreba prepočítavať obchodné transakcie v miliardách a triliónoch mariek, urobila prakticky nemožným podnikať s papierovými markami. Zaťažkávaciu skúšku prežívala aj nemecká pošta. Popri prepočítavaní ohromného množstva takmer bezcenných bankoviek s veľa nulami sa musela zmieriť s tým, že listy boli oblepené známkami tak, že sotva zostávalo miesto na napísanie adresy príjemcu. Tlačiareň cenín totiž nestíhala dodávať nové známky s pribúdajúcimi nulami. Milióny Nemcov zo strednej triedy, ktorá tvorili základ novej nemeckej republiky, zruinovala inflácia. Stali sa vnímavými k pravicovej propagande, čo bolo úrodnou pôdou pre nástup fašizmu a Adolfa Hitlera. Časť národa sa otočila k opačnému extrému, ku komunistom.

Na konci roka 1923, kedy boli papierové marky prakticky bezcenné, sa zaviedla nová mena Rentemark (v hodnote 1 Rentemark za 1.000.000.000.000 starých mariek). Nová mena bola vydaná v novozriadenej Rentenbank ako úver dlžníkovi, v podobe štátnej zábezpeky prvotriednych nehnuteľností. Rentemark bola následne v roku 1924 nahradená ríšskou markou, ktorá vydržala do konca druhej svetovej vojny. Ríšska marka platná od roku 1924 sa po výmene inflačných peňazí stala silnou menou.