Bankovky a mince z celého sveta,
internetový obchod

   Menovými opatreniami chcel komunistický režim riešiť rastúce problémy v zásobovaní, vyvolané prestavbou priemyslu a úpadkom násilne kolektivizovaného poľnohospodárstva. Reformu tajne pripravoval od polovice roku 1952 za pomoci Sovietskeho zväzu. Zainteresovaní odborníci (organizátorov prvých prípravných krokov bolo asi 10) pracovali v prísnej izolácii, niekedy aj mimo územia republiky.

   V sobotu 30. mája Ústredný výbor KSČ a Národné zhromaždenie schválili návrh na zrušenie viazaného trhu a na prevedenie menovej reformy. Prejav prezidenta republiky súdruha Antonína Zápotockého bol prerušovaný búrlivým súhlasným potleskom. Pri obidvoch jednaniach v prísne strážených budovách mal hlavný prejav predseda vlády Viliam Široký, ktorý vysvetlil dôvody reformy: "Existencia nadbytočného množstva obeživa v rukách obyvateľstva predstavuje neovládateľnú časť kúpnej sily." Prakticky to isté zopakoval popoludní v rozhlasovom prejave: "Od teraz bude kurz našej koruny pevne zviazaný so sovietskym rubľom, ktorý je najpevnejšou menou na svete", oznámil verejnosti. Potom sa zišla vláda, ktorá jednohlasne schválila zrušenie lístkového systému, prevedenie peňažnej reformy, nové maloobchodné ceny, dôchodky, sociálne dávky...

   Správu o menovej reforme si mohli ľudia prečítať aj na druhý deň v novinách (vtedy vychádzali aj v nedeľu) Aj keď sa o možných zmenách medzi ľuďmi špekulovalo už dávnejšie, nečakané oznámenie vlády o peňažnej reforme bolo šokujúce, pretože až do posledných májových dní prezident Antonín Zápotocký uisťoval národ, že "naša mena je pevná a menová reforma nebude".

    Menová reforma z 30. mája 1953 nielenže hrubo narušila dôveru obyvateľov k štátnej moci, ale znamenala aj zavedenie papierových peňazí s neúčelnou hodnotovou skladbou (3- a 25-korunáčky), vzdialených domácej výtvarnej tradícii. Navrhli ich grafici moskovskej ceninovej tlačiarne GOZNAK Sergej Akimovič Pomanskij a Jurij Ivanovič Sokolov. Štyri až päť týždňov, ktoré mali na spracovanie návrhov siedmich platidiel, a motívy určené pražským Ministerstvom financií, im neumožnili hľadať samostatné výtvarné riešenia, hoci aj v rámci umeleckej školy, ktorej patrili. Preto použili priestorové riešenia starších sovietskych platidiel a cenín. Vzorom štátoviek po 1, 3 a 5 Kčs boli sovietske 1-, 3- a 5-rubľovky z roku 1922, líce 3-korunáčky je zjednodušená variácia storubľovej obligácie z roku 1952, líce 25-, 50- a 100-korunáčky je inšpirované lícom 3-rubľovky z roku 1938, ruby týchto bankoviek sú riešené podľa storubľovky z roku 1947. Líce 10-korunáčky má spoločné prvky s československou korunovou poukážkou z roku 1944 a s rumunskou 10-leiovkou, ktorú v GOZNAKu tlačili roku 1951. Rub 10-korunáčky vznikol zjednodušením líca 50-rubľovky z roku 1947. I keď GOZNAK je tlačiareň, v ktorej vzniklo viacero technicky pozoruhodných bankoviek s originálnymi ochrannými prvkami, v takom krátkom čase nemohol zabezpečiť technickú úroveň, ktorá by zodpovedala pomerne vysokej kúpnej sile nových československých papierových peňazí. Preto predstavujú len v daných podmienkach dosiahnuteľné maximum a zrejmé provizórium.

   Zdroj: ČTK, Velká peněžní loupež v československu aneb 50:1, Numizmatika